Choď na obsah Choď na menu
 


Hrebeňovka Malej Fatry - Super Túra - odporúračam

26. 12. 2008

Obrázok

 

   Hrebeňovka Malej Fatry

Snáď najatraktívnejším turistickým zážitkom v Malej Fatre je prechod vrcholového hrebeňa. Táto niekoľkodenná túra patrí svojim charakterom, v ktorom sa striedajú lúčne (hôľne), skalné, kosodrevinové či lesné partie k najkrajším hrebeňovkám na Slovensku.

Hrebeňovka sa v princípe delí na dve samostatné časti: hrebeň Lúčanskej a Krivánskej Malej Fatry.

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry

Hrebeň Lúčanskej Malej Fatry sa zvykne prechádzať z Fačkovského sedla (802 m). Prvým vrcholom je charakteristický skalnatý Kľak (1 351, 6 m), ktorý je výborným vyhliadkovým bodom. Pod ním sa nachádza Kľacký vodopád. Hrebeň pokračuje cez Ostrú skalu (1 220 m), Vrícke sedlo (950 m) na skalnatý vrchol Skalky (1 190, 7 m). Odtiaľ popod kótu Janková (1 163 m) mierne do Sedla pod Úplazom (988 m), ktoré je križovatkou turistických trás. Nad sedlom je vrchol Úplaz (1 085 m) a pod ním obľúbené bivakovacie Sedlo pod Hnilickou Kýčerou (1 028 m) s prameňom pitnej vody a križovatkou značkovaných turistických trás. Strmým výstupom chodník pokračuje na vrchol Hnilickej Kýčery (1 217, 6 m), ktorá je výborným vyhliadkovým bodom. Z vrcholu sa hrebeň tiahne prevažne lesom cez sedlo Maríková (990 m), Kopu (1 232 m), Hornú lúku (1 299 m) na Veterné (1 442 m). Tu sa začína najatraktívnejšia lúčnatá časť hrebeňa so stálymi výhľadmi. Ďalším vrcholom je najvyšší bod hrebeňa, podľa ktorého dostalo pohorie meno - Veľká lúka (1 475, 5 m). Táto časť býva často po dažďoch rozmočená, pretože sa tu nachádzajú rašeliniská. Z Veľkej lúky sa pokračuje na Krížavu (1 456, 7 m), na ktorej sa nachádzajú viaceré vysielače. Kótou Zázrivá (1 394 m) hrebeň pokračuje na Minčol (1 363, 9 m), pod ktorým sú pamätníky na prudké boje počas 2. svetovej vojny. Od kóty Úplaz (1 301 m) sa chodník vracia do lesa a klesá cez sedlo Javorina (967 m) do obce Strečno.

Hrebeň Krivánskej časti Malej Fatry

Hlavný hrebeň Krivánskej Malej Fatry sa začína v obci Nezbudská Lúčka pri Váhu a pokračuje po červenej turistickej značke okolo zrúcanín Starhradu, chaty pod Suchým na vrchol Suchý (1 468 m). Odtiaľ hrebeň pokračuje cez sedlo Vráta (1 462 m) na Stratenec (1 513 m), potom cez sedlo Priehyb (1 462 m) na Malý Kriváň (1 670, 9 m), druhý najvyšší vrchol Malej Fatry. Sedlom Bublen (1 510 m) a vrcholom Pekelníka (1 609 m) je Malý Kriváň oddelený od najvyšieho vrcholu horstva, ktorým je Veľký Kriváň (1 708, 7 m). Hrebeň sa ďalej tiahne cez Snilovské sedlo (1 524 m) s hornou stanicou lanovky na Chleb (1 645,6 m), Hromové (1 636 m), Steny, Poludňový grúň (1 460 m) do Stohového sedla (1 230 m). Odtiaľ pokračuje na výrazný vrchol Stohu (1 607,4 m) a cez sedlo Medziholie (1 185 m) na najkrajší vrchol - Veľký Rozsutec (1 609, 7 m). Hrebeň klesá do sedla Medzirozsutce (1 225 m) a naposledy stúpa na skalnatý Malý Rozsutec (1 343,5 m). Červená turistická značka hrebeňa pokračuje do obce Zázrivá.

 

Komentáre

Pridať komentár

Prehľad komentárov

Zatiaľ nebol vložený žiadny komentár.